„Zakladanie nových zborov je najefektívnejšou evanjelizačnou metodológiou, akú poznáme.“ Peter Wagner, misiológ
PREČO ZAKLADAŤ ZBORY …. to je to, čo mal na mysli Ježiš?
Cirkev bratská na Slovensku si ako najvyššiu prioritu kladie zakladanie nových spoločenstiev evanjelia. Deklaruje to jasne a radikálne chce za týmto cieľom ísť. Vznik PLANt.sk a tohto blogu chce byť jedným z pomocných nástrojov.
Pochopiteľne, vyvoláva to aj mnoho otázok. Preto sa chceme v najbližších blogoch venovať niektorým z nich. Uvítame, keď nám pošlete tie svoje.
Našu diskusiu chceme rozbehnúť odpoveďami od človeka najpovolanejšieho. Timothy Keller založil zbor Redeemer Presbytarian Church na Manhatane v New Yorku. Je zakladateľom organizácie City to City, ktorá pomáha zakladať nové zbory (je ich už cez 300) v metroplách po celom svete.
Tu už je Tim Keller:
„Intenzívne, neustále zakladanie nových spoločenstiev je tou najkľúčovejšou stratégiou k dosiahnutiu toho, 1) aby Kristovo telo v akomkoľvek meste rástlo a 2) aby existujúce zbory v meste prežívali neustálu obnovu a prebudenie. Nič iné – ani evanjelizačné kampane, ani misijné programy, ani para-cirkevné aktivity, ani rastúce mega-zbory, ani odborné konzultácie poskytované cirkvám, či procesy zamerané na obnovu zborov – nebudú mať taký dlhodobý účinok, aký má dynamické a rozsiahle zakladanie zborov.
Toto tvrdenie je šokujúce. Ale nie pre tých, ktorí sa touto oblasťou už zaoberali. Pre tých nie je ani len kontroverzné.
Obvyklé reakcie na diskusie o zakladaní zborov znejú takto:
A. „Už teraz máme mnoho zborov, v ktorých je nespočetne veľa miesta pre všetkých nových ľudí, ktorí sa do ich blízkosti prisťahujú. Naplňme najprv tie, skôr ako budeme budovať nové.“
B. „Každý jeden zbor v tejto komunite býval kedysi plnší, než je teraz. Počet ľudí chodiacich do zboru je ako roztápajúci sa ľadovec – zmenšuje sa. Nový zbor v našej blízkosti spôsobí iba to, že vezme ľudí z už existujúcich, trápiacich sa zborov a to ich len oslabí.“
C. „Najprv pomôžme zborom, ktoré sa trápia. Nový zbor nepomôže zborom, ktoré už máme, a ktoré si ledva držia hlavu nad vodou. Potrebujeme lepšie zbory, nie viac zborov.“
Všetky tieto výroky sa mnohým zdajú ako rozumné, ale zakladajú sa na niekoľkých zlých predpokladoch. Mylnosť takéhoto zmýšľania vyjde najavo, ak si položíme otázku: „Prečo je zakladanie zborov také kriticky dôležité?“ Lebo:
Chceme verne napĺňať BIBLICKÝ MANDÁT
1. Podstatou Ježišových výziev bolo zakladať zbory. Všetky veľké novozmluvné výzvy k evanjelizácii sú v podstate výzvami zakladať zbory, nielen zdieľať vieru. „Veľké poverenie“ (Matúš 28:18-20) nie je iba výzvou „činiť učeníkov“, ale aj výzvou „krstiť“. Zo Skutkov a iných miest v Biblii je jasné, že krst je prejavom začlenenia sa do komunity veriacich, ktorá má určené hranice a funguje v nej vzájomná vykázateľnosť (porovnaj Skutky 2:41-47). Jediný spôsob, ako si byť skutočne istí, že v mestách vzrastie počet kresťanov, je nárast počtu zborov. Prečo? Cieľom tradičnej evanjelizácie je získať „rozhodnutia“ pre Krista. Avšak prax nám ukazuje, že mnohé z týchto „rozhodnutí“ vyprchajú a nikdy nevyústia do zmenených životov. Prečo? Mnoho, mnoho týchto rozhodnutí nie je skutočným obrátením, ale často len začiatkom cesty hľadania Boha. (Sú aj rozhodnutia, ktoré určite momentom „znovunarodenia sa“ sú, ale to sa líši od človeka k človeku.) Iba človek „evanjelizovaný“ v kontexte uctievajúceho spoločenstva s prebiehajúcou duchovnou pastoráciou si môže byť istý, že konečne prišiel k živej, zachraňujúcej viere. Preto môže vedúci misiológ C. Peter Wagner povedať: „Zakladanie nových zborov je najefektívnejšou evanjelizačnou metodológiou, akú poznáme.“
2. Pavlovou jasnou stratégiou bolo zakladať mestské zbory. Najväčší misionár všetkých čias, svätý Pavol, mal vcelku jednoduchú stratégiu, skladajúcu sa z dvoch krokov. Najprv prišiel do najväčšieho mesta v regióne (porovnaj Skutky 16:9,12), a potom v každom meste založil zbor (porovnaj Títus 1:5 – „aby si v mestách ustanovil starších“). Keď to Pavol urobil, mohol povedať, že v danom regióne „naplnil všetko Kristovým evanjeliom“ a že už „v týchto krajoch nie je pre mňa nijaké voľné pole“ (porovnaj Rimanom 15:19,23). Znamená to, že Pavol mal dva určujúce predpoklady: a) že cesta k najtrvalejšiemu vplyvu v krajinách viedla cez ich veľké mestá a b) že cesta k najtrvalejšiemu vplyvu v mestách viedla cez zakladanie zborov v týchto mestách. Keď to už raz Pavol v danom meste dosiahol, presunul sa inam. Vedel, že sa tam už potom uskutoční aj zvyšok toho, čo sa uskutočniť má.“
Z anglického Why plant churches (Timothy Keller) preložila Zuzana Sabolová,Londýn
