„Zakladanie nových zborov je najefektívnejšou evanjelizačnou metodológiou, akú poznáme.“ Peter Wagner, misiológ
Prečo zakladať zbory…dnes?
V prvej časti blogu (link) sme začali presvedčením, že zakladanie nových zborov je kľúčové pre rast cirkvi a pre jej obnovu a prebudenie. Žiadna iná evanjelizačná aktivita nemá taký dlhodobý účinok, ako práve založenie nových zborov.
Tim Keller uviedol dôvody prečo sa nám takéto tvrdenie môže zdať šokujúce. Čo však prehliadame, ak sa bránime podobnému tvrdeniu? Prehliadame biblický mandát vyplývajúci z Ježišovho poverenia v Matúšovi 28: 18-20 a prehliadame to, ako tomuto povereniu rozumeli apoštoli – hlavne apoštol Pavel, ktorého misijnou stratégiou bolo zakladať zbory v centrách.
Nechajme znova Kellera odpovedať na námietky, ktoré prichádzajú voči zakladaniu zborov:
Reakcia č.1: „Ale,“ hovoria mnohí ľudia, „to bolo tak na začiatku. Teraz je krajina (aspoň tá naša) plná cirkevných zborov. Prečo je zakladanie zborov také dôležité teraz?“ My chceme zakladať zbory aj preto, že:
Chceme verne napĺňať VEĽKÉ POVERENIE. Niekoľko faktov:
1. Nové zbory sú tým najlepším spôsobom, ako zasiahnuť a) nové generácie, b) nových obyvateľov a c) nové skupiny ľudí. Po prvé (a), v mladších spoločenstvách sa vždy nachádza neúmerne väčšia skupina mladých dospelých ľudí. Dlho fungujúce spoločenstvá si vytvoria rôzne zvyky (ako napríklad čas bohoslužieb, dĺžka bohoslužieb, emocionálna vnímavosť, témy kázní, štýl vedenia, atmosféra a tisícky iných drobných zvyklostí) odrážajúce vnímanie dlhoročných vodcov starších generácií, ktorí majú vplyv a peniaze na to, aby určovali život zboru. Toto mladé generácie neosloví. Po druhé (b), nové spoločenstvá takmer vždy lepšie pritiahnu nedávno prisťahovaných ľudí. V starších spoločenstvách trvá takmer 10 rokov, kým novým členom umožnia slúžiť na vedúcich pozíciách, ale v novom zbore má zvyčajne čerstvo prisťahovaný rovnaké „právomoci“ ako dlhoroční obyvatelia daného mesta.
Napokon (c), nové spoločenstvá vždy lepšie oslovujú aj nové sociokultúrne skupiny ľudí v komunite. Napríklad, ak sa do oblasti, kde prevažujú poľnohospodári, nasťahujú kancelárski úradníci, je veľmi pravdepodobné, že nový zbor bude vnímavejší na kvantum potrieb nových obyvateľov, zatiaľ čo staršie zbory sa aj ďalej budú orientovať na pôvodné sociálne skupiny. A nové rasové skupiny v komunite najlepšie osloví nový zbor, ktorý je od začiatku zámerne multi-etnický. Napríklad: ak sa čisto anglicky hovoriaca štvrť stane z 33 % hispánskou, nový, cielene oboj-národnostný, zbor bude mať oveľa väčšie predpoklady na vytvorenie „kultúrneho priestoru“ pre nováčikov, než by mal v tom istom meste starší zbor. Napokon, nové imigračné skupiny takmer vždy oslovia iba zbory, ktoré im slúžia v ich jazyku. Ak by sme čakali, kým sa táto nová skupina asimiluje v americkej kultúre dostatočne na to, aby prišla do nášho zboru, budeme iba vyčkávať roky bez toho, aby sme urobili krok smerom k nim.
[Poznámka: Nezriedka môže byť nové spoločenstvo zamerané na novú skupinu ľudí založené aj v rámci celkovej štruktúry už existujúceho zboru. Môžu to byť nedeľné bohoslužby v inom čase či nová sieť zborov v domácnostiach, ktoré sú napojené na väčšie, už existujúce spoločenstvo. A hoci to technicky nie je nové nezávislé spoločenstvo, jeho funkcia je taká istá, ako keby novým bolo.]
V súhrne, nové kongregácie zapoja nových ľudí a nové národnostné skupiny do vedenia oveľa rýchlejšie a ľahšie než staršie zbory. Takto ich vždy zasahovali a budú zasahovať s väčšou obratnosťou ako spoločenstvá s dlhou tradíciou. Toto, samozrejme, znamená, že zakladanie zborov nie je aktuálne iba „v pohraničných oblastiach“ či v „pohanských“ krajinách, ktoré chceme urobiť kresťanskými. Aby kresťanské krajiny vôbec zostali kresťanskými, musia zakladať zbory aktívne a „vo veľkom“.
2. Nové zbory najlepšie oslovujú necirkevníkov… A bodka! Tucty denominačných výskumov potvrdzujú, že bežný novozaložený zbor získa väčšinu členov (60-80%) z radov ľudí, ktorí predtým neboli súčasťou žiadneho spoločenstva, zatiaľ čo zbory staršie ako 10–15 rokov získavajú 80-90% nových členov prechodom z iných spoločenstiev.¹ To znamená, že priemerný mladý zbor do Tela Kristovho prinesie 6-8-krát viac nových ľudí než starší zbor rovnakej veľkosti.
A hoci zabehnuté zbory poskytujú mnoho z toho, čo nové zbory často nemôžu, staršie zbory vo všeobecnosti nikdy nebudú disponovať rovnakou efektivitou, s akou získavajú ľudí pre Božie kráľovstvo mladé spoločenstvá. Prečo to tak je? Ako zbor starne, silné vnútorné inštitucionálne tlaky ho vedú k tomu, aby využil väčšinu zdrojov a energie pre svojich členov a stálych návštevníkov, a nie pre tých, ktorí sú mimo jeho múrov. Je to prirodzené a do veľkej miery žiaduce. Staršie spoločenstvá sú teda stabilné a vyrovnané, po čom mnoho ľudí túži a bez čoho mnohí nerastú. To však neznamená, že staršie zbory nemôžu osloviť nových ľudí. Realita je taká, že mnoho neveriacich oslovia iba zbory, ktoré sú pevne zakorenené v miestnej komunite a sú stabilné a rešpektované.
Avšak, vo všeobecnosti sú nové spoločenstvá donútené zamerať sa na potreby svojich nečlenov už len jednoducho preto, aby sa vôbec „odlepili“ zo zeme. Veľa ich vodcov len nedávno opustilo rady neveriacich a aj preto je ich spoločenstvo oveľa citlivejšia na potreby neveriacich. Počas prvých dvoch rokov nášho života s Kristom máme oveľa bližšie a osobnejšie vzťahy s neveriacimi, než ich máme neskôr. Teda spoločenstvo plné ľudí, ktorí sa ešte len nedávno radili medzi neveriacich, bude môcť pozvať a pritiahnuť na podujatia a do života zboru oveľa viac neveriacich ako členovia typického dlhšie fungujúceho zboru.
Čo to v praxi znamená? Ak chceme zasiahnuť naše mesto evanjeliom – mali by sme sa snažiť oživovať staršie zbory tak, aby sa viac zameriavali na evanjelizáciu, alebo by sme mali zakladať veľa nových zborov? Táto otázka je však s istotou mylná „buď – alebo“ dichotómia. Mali by sme robiť oboje! Napriek tomu všetko, čo sme doteraz povedali, dokazuje, že (až na občasné výnimky) ak chceme do tela Kristovho vo veľkom a dlhodobo privádzať nových kresťanov, tak musíme zakladať nové zbory.
Pre názornú ilustráciu si predstavte, že mestá A, B a C sú rovnako veľké a v každom z nich je 100 zborov po 100 ľuďoch.
Ale v meste A sú všetky zbory staršie ako 15 rokov, čo znamená, že celkový počet aktívnych kresťanov sa bude v danom meste zmenšovať. To dokonca aj vtedy, ak by v 4 či 5 zboroch nadšene evanjelizovali a ich počet by sa zdvojnásobil.
V meste B je 5 zborov mladších ako 15 rokov a tie spolu s niekoľkými staršími spoločenstvami získavajú ľudí pre Krista. Takto však iba dopĺňajú normálne poklesy ľudí v starších zboroch. Teda celkový počet kresťanov aktívne zapojených v živote zborov v danom meste zostáva rovnaký.
Napokon v meste C je 30 zborov mladších ako 15 rokov. V tomto meste bude celkový počet aktívnych kresťanov zapojených v zboroch rásť až o 50 % v jednej generácii.²
¹ Lyle Schaller, citovaný v D.McGavran a G.Hunter, Church Growth: Strategies that Work [Rast cirkvi: Stratégie, ktoré fungujú] (Nashville: Abingdon, 1980), s. 100. Pozri C.Kirk Hadaway, New Churches and Church Growth in the Southern Baptist Convention [Nové zbory a rast cirkvi v južnom baptistickom konvente] (Nashville: Broadman, 1987).
² Pozri Lyle Schaller, 44 Questions for Church Planters [44 otázok pre tých, ktorí zakladajú zbory] (Nashville: Abingdon, 1991), s.12. Schaller hovorí o „pravidle 1 %“. Každý rok by mala nejaká denominácia založiť nové spoločenstvo tempom 1 % k ich existujúcemu celkovému počtu (napr. ak ich je 100, tak musia založiť 1 zbor ročne) – inak bude takáto denominácia na poklese. Toto je iba „údržba“. Ak chce spoločenstvo narásť o 50 % a viac, musí zakladať 2-3 % každý rok.
Z anglického Why plant churches (Timothy Keller) preložila Zuzana Sabolová,Londýn
