Rozhovor sa uskutočnil takmer medzi dverami, lebo Tomáš mal po 4-dňovom seminári v Nitre 5-hodinovú cestu nie veľmi vľúdnym počasím do Prahy.
Čo vás priviedlo na Slovensko, kde ste dokonca predsedom odboru PLANt pri Rade CB na Slovensku?
Grulich: Moja práca na Slovensku začala niekedy v roku 2012. Vtedy sme v Českej republike dostali pozvanie spolupracovať s nórskym hnutím M4. Keď sme uvažovali o tom, či nadviazať túto spoluprácu, padol návrh zapojiť do projektu aj slovenskú časť Cirkvi bratskej. V tom čase ma pozvali viesť seminár o zakladaní zborov na Slovensku. A tak sa do projektu M4 zapojilo 15 českých a 3 slovenské zbory. Tak som sa zoznámil s prácou v Nitre a Tomášom Henželom, s Milanom Mitanom zo Svätého Jura a s prácou v Trnave. Po nadviazaní tejto spolupráce a zrejme na jej základe som neskôr dostal pozvanie od Rady Cirkvi bratskej na Slovensku, aby som založil a rozbehol odbor pre zakladanie zborov v slovenskej časti cirkvi.
V 90-tych rokoch v českej časti cirkvi vzniklo pomerne veľa zborov. Vznikali spontánne alebo cielene? Ako ste sa vy zúčastňovali na tomto procese?
Grulich: Od roku 1994 dodnes sa Cirkev bratská v ČR rozšírila zo 40 zborov takmer na dvojnásobok – vzniklo 36 nových zborov. A ja som bol jedným z tých, čo boli pri tom. Zúčastnil som sa založenia zboru na Černém Mostě a nového zboru v Prahe. Po niekoľkoročnom rozmachu vlna zakladania zborov utíchla, čo má viacero príčin. V 90-tych rokoch to bol predovšetkým pád totality, ktorý uvoľnil nahromadenú energiu v cirkvi a realizáciu dávnej potreby na vznik zborov. Toto sa postupne naplnilo, takže pôvodný impulz čiastočne zanikol. Došlo k výmene generácií a nové prvky do života cirkvi priniesol aj nový cirkevný poriadok. Nie že by Cirkev bratská v Čechách nerástla, alebo poľavila v týchto snahách, no v súčasnosti skôr prevláda myšlienka osamostatňovať zbory trochu neskôr a opatrnejšie, ako sa to dialo zozačiatku. Samozrejme, aj teraz pokračuje zakladanie zborov, ale ako samostatné sa ustanovujú až vtedy, keď napĺňajú všetky kritériá na život samostatného zboru.
Na Slovensku sa už pohybujete dosť dlho na to, aby ste vedeli porovnať podmienky a spôsoby zakladania zborov tu a v Čechách.
Grulich: Každý zbor má svoje špecifické prostredie, v ktorom existuje. Myslím si, že na Slovensku sú všeobecne ťažšie podmienky na zakladanie zborov ako v Čechách. Ale cítiť tu väčšiu túžbu po ich zakladaní. U nás je väčšie a silnejšie zázemie materských, pôvodných zborov, takže aj možností na misiu je viac. Hlad konať takúto prácu je však na Slovensku v súčasnosti väčší a to nie je zanedbateľné pre formovanie hnutia a napĺňanie vízie zakladania zborov. V tomto zmysle je zase Slovensko, naopak, viac pripravené na vznik zborov, pretože si tu mnohí ľudia uvedomujú, že bez nových zborov je budúcnosť evanjelikálneho kresťanstva na Slovensku ohrozená. Nové zbory prinášajú zmenu a zmena prináša oživenie.
Čo je reálnejšie – vznik nového zboru oddelením sa od pôvodného, alebo vznik zboru na zelenej lúke?
Grulich: Tých modelov a systémov zakladania zborov je viacero. To, že odíde väčší počet ľudí z pôvodného zboru a založí zbor nový je reálne a možné skôr v mestských, veľkých zboroch. Na Slovensku je toho príkladom vznik zboru Kaplnka oddelením sa od zboru na Cukrovej. To je asi najrýchlejšia metóda vzniku nového zboru. Otázkou je, či vznikne vôbec taká misijná príležitosť. V Čechách máme skúsenosť, že takto vznikli pomerne rýchlo nové zbory, samozrejme, je dôležité, aby rozchod nebol následkom zlých vzťahov v pôvodnom zbore, no v podstate išlo len o rozdelenie pôvodného zboru. Nie vždy totiž odídená skupina bola schopná osloviť nových ľudí a stalo sa, že takto vzniknutý zbor nemal dlhý život. Pri tímovom zakladaní zboru na zelenej lúke je väčšia príležitosť prekračovať určité sociálne, teritoriálne hranice. Dostať sa na miesta, kde by sa inak evanjelium nedostalo.
Možno pri štiepení zboru nemusí ísť vždy o rozchod v zlom, len sú určité odlišnosti, ktorá spájajú väčšiu skupinu ľudí a tí nevytvoria alternatívne bohoslužby, ale odídu z materského zboru. Máte aj v Čechách takéto skúsenosti? Podarilo sa?
Grulich: Pravdou je to, že v minulosti vzniklo v Čechách viac nových zborov oddelením sa od pôvodných kvôli vnútorným nezhodám. Rozhodne je to jeden z najhorších spôsobov vzniku nového zboru. Ale aj tam, kde k tomu došlo, sa snažíme čo najviac pomôcť tomu, aby rozchod prebehol v duchu vzájomného odpustenia. Ale väčšinou to bolo tak, že do toho išli tí, ktorých spájal podobný pohľad na misiu a zborovú prácu, čo už samo o sebe generuje pomerne jednotnú, aj keď trochu inú skupinu ľudí.
Aké vlastnosti by mal mať líder tímu, ktorý ide zakladať zbor?
Grulich: Určite je potrebná charakterová a duchovná zrelosť; ak je ženatý, tak podpora manželky (rodiny). Je potrebné, aby to bol človek, ktorý vie rozbiehať nové projekty, je schopný vzdať sa mnohého, možno aj spoločenského a pracovného postavenia. Musí mať víziu a predstavu o realizácii tejto vízie. Musí rátať s tým, že chvíľu potrvá obdobie, keď nič nebude. V neposlednom rade taký človek musí mať schopnosť vedieť osloviť a získať iných ľudí, ľudí zo sekulárneho prostredia a musí si udržať vplyv na ľudí svojou prirodzenou autoritou. Musí tiež vedieť, čo je tímová práca a aké je miesto lídra v tíme.
Prevzaté z časopisu Dialóg (1/2017)
Autor: Bohuslav Piatko
Tomáš Grulich
Založil zbor Cirkvi bratskej Černý Most v Prahe (2000), ktorý je materským zborom budúceho zboru CB Rajská Zahrada, Praha. V 2002–2010 bol členom evanjelizačného odboru pri Rade Cirkvi bratskej v ČR pre oblasť nových zborov. Od 2012 je predseda odboru RCB ČR pre obnovu a zakladanie zborov a staníc, kedy sa stal aj členom riadiaceho tímu M4 v ČR.
Je zakladajúcim členom Nadačného fondu nových zborov v ČR (2002). Vzdelával sa v koučingu (pod Gene Wilsonom, USA) pre vedúcich zakladania zborov a v mentorskom programe Dietricha Schindlera. V súčasnosti zakladá zbor Network Praha v centre českého hlavného mesta.
