Komunity ľudí evanjelia

Používanie slov ako zbor, cirkev v dnešnej dobe neznie veľmi príťažlivo a zrozumiteľne.

Na výročnej konferencii CB v SR v roku 2015 sa zadefinovali dve priority cirkvi: rozširovanie cirkvi do nových oblastí a obnova zborov. V cirkvi vznikol nový odbor špecializovaný na misijnú prácu – zakladanie nových zborov pod názvom PLANt.sk.
Strávil som s nimi jeden pracovný deň na 4-dňovom seminári v Nitre a po jeho skončení som sa najskôr trochu narýchlo porozprával z predsedom PLANt.sk Tomášom Grulichom (odkaz na článok) a potom sme si sadli s Tomášom Henželom (podpredsedom PLANt.sk a členmi odboru Štefanom EvinomErvinom Mittelmannom. 

Využijem najskôr to, že je s nami člen odboru a predseda Rady CB Štefan Evin a na úvod sa spýtam, prečo vznikol iba odbor na zakladanie zborov a pre druhú prioritu nie. Venuje cirkev nejakú pozornosť aj tejto priorite?
Š. Evin: Mali sme a stále máme Evanjelizačno-misijný odbor (EMO), ktorý sa usiluje o to, aby sa v našich zboroch diala evanjelizácia a misia (pod misiou sa myslí aj misia v zahraničí), a… teraz trochu odbočím, aby som to nakoniec spojil. Naša cirkev stále má a možno ešte jednu generáciu bude mať nedostatok ľudí, ktorí by mohli a chceli pokryť niektoré oblasti činnosti cirkvi. Na mnohé mladí ešte nestačia životnou skúsenosťou. Preto keď niečo z ústredia cirkvi iniciujeme, tak to väčšinou nie je tak, že ústredie vidí a vníma problém a je schopné tam okamžite nasadiť ľudí. Iniciatíva prichádza zväčša zdola, od ľudí, ktorí už niečo robia alebo chcú robiť a uchádzajú sa o širšiu podporu cirkvi a jej vedenia. Tak to bolo aj s PLANtom. V novej generácii sa objavila skupina ľudí, ktorá pre toto žije, chce tomu rozumieť, chce to robiť a tak sa v cirkvi a jej vedení obzerá, čo na ich snahy povedia, či ich snahy prijmú a akceptujú, prípadne aj podporia. Skôr, ako bol PLANt oficiálne ustanovený, diskutovalo sa aj o možnosti rozšíriť pôsobnosť EMO týmto smerom. Výsledkom diskusie bolo, že zakladanie zborov bude samostatným odborom. Toto bol prvý podnet k vzniku prvej priority – zakladať zbory. A tento podnet prebudil úvahy o potrebe revitalizovania zborov. Ale aj tejto téme sa môže venovať len niekto konkrétny, kto by túto myšlienku realizoval. Lebo to nemôže byť len programová téza cirkvi – tú musí niekto uskutočňovať. Nevytvoril sa zatiaľ odbor, ale rozbehol sa prvý reálny – aj keď možno pokusný – projekt v prešove. A veríme, že v prešovskom zbore, ktorý prechádza jednotlivými krokmi revitalizácie pod vedením skúsených ľudí, sa vytvorí tím alebo aspoň zárodok tímu pre celocirkevný proces obnovy zborov.

Teraz trochu vysvetlenia termínu PLANt. Tomáš, vaša skupina tento termín/pojem uviedla do cirkvi. V skratke – čo sa za tým skrýva?
Henžel: Rada Cirkvi bratskej ustanovila svoj poradný orgán pod názvom Odbor zakladania zborov. Ten názov sa nám zdal dosť ťažkopádny a nepoužiteľný a chceli sme, aby nás reprezentoval názov, ktorý by vystihoval to, o čo nám ide, aby tomu rozumeli mladí i širšia verejnosť. V angličtine je to Church planting, u nás zakladanie zborov a PLANT je slovo, ktoré je rozoznateľné aj v slovenčine (sadenička – niečo, čo sa sadí) a nám o to ide – zasadiť evanjelium na nové miesto.

V logu máte časť názvu verzálkami PLAN a posledné písmeno „t“ malé. Prečo?
Henžel: Vo farebnom logu je „t“ zelené a trochu štylizované, aby predstavovalo rastúcu rastlinku (sadeničku, plant) a zároveň kríž. Sadenie evanjelia.

Z vašej dielne vyšlo aj 4 x 10. Chápem to ako podtitulok k vášmu názvu. Čo to znamená? Viem, že si to môžem prečítať na webe, ale rád by som počul vaše osobné vyznanie, chápanie tohto symbolu.
Henžel: Je to konkretizácia nášho smerovania. Vízia, s ktorou pracujeme. Symbolizuje to akýsi náš stredne dlhodobý cieľ z časového hľadiska (t. j. 10 rokov). Existuje totiž misiologický princíp, ktorý hovorí, že na to, aby jeden človek mohol stretnúť znovuzrodeného kresťana, mal by sa nachádzať v prostredí, kde je minimálne jedna komunita veriacich na 10 000 obyvateľov. Naším cieľom je založiť na Slovensku aspoň jeden zbor CB na 100 tisíc ľudí. Jednou cieľavedomou črtou je, že my nechceme len zakladať nové zbory, ale chceme zakladať nové zbory, ktoré budú zakladať ďalšie nové zbory. V tom je veľmi veľký rozdiel. 4 x 10 vyjadruje to, že chceme založiť 10 zborov, pripraviť 10 ďalších tímov na zakladanie nového zboru a pracovať s 10-timi ďalšími jednotlivcami, ktorí sa budú na toto poslanie pripravovať. Naším cieľom nie je len rozšíriť počet zborov číselne – naším cieľom je vytvoriť hnutie rastu evanjelia založením nových zborov.

Tak toto si dosť ťažko niekto predstaví pod pojmom 4 x 10.
Š. Evin: Tých 10 zborov, 10 tímov, 10 lídrov neznamená, že v 10-tich zboroch je 10 tímov, ktoré majú 10 lídrov a sme spokojní. Tých 10 ďalších tímov sa má formovať vo vzniknutých zboroch, aby išli na ďalších 10 miest. A v celom tom prostredí a procese sa má zároveň objaviť 10 potenciálnych lídrov, ktorí budú vytvárať ďalšie tímy.
Ale ešte k tej vízii 4 x 10 chcem povedať, že už teraz si vyžaduje určitú korekciu. Prvá veta našej vízie znie: „Chceme s Božou pomocou…“ – mne sa zdá, že je to trochu antropocentrické namiesto toho, aby to bolo teocentrické. Ja mám predstavu o preformulovaní tejto časti vízie na: „Túžime po tom, aby Pán Boh založil 10 zborov…“, nie my s Božou pomocou. Aby to robil Pán Cirkvi a k tomu použil nás.

Ervin, ako to vnímaš ty?
Mittelmann: Táto vízia vyjadruje, že aj my sami sa chceme učiť komplexne rozumieť problematike zakladania zborov. To nie je len o tom, že chceme zakladať zbory, ale že ich túžime zakladať rozumne, múdro, čerpať zo skúseností mnohých, ktorým sa v tejto oblasti v ostatnom čase darilo, ale aj zo skúseností tých, ktorým sa nedarilo. Vízia nesie v sebe aj prvky stratégie, a to je dobre.

Váha tohto odboru a tejto vízie rastie aj tým, že členom PLANtu je predseda Rady cirkvi. Prečo si sa rozhodol pôsobiť v tomto odbore?
Š. Evin: Členov odboru menuje Rada…
Henžel: …od začiatku sme chceli, aby to išlo zdola hore a zhora dole. Uvedomovali sme si, že vízia zostane len fantazmagóriou, ak tým nebude žiť celá cirkev aj jej vedenie. Keby to nemalo byť záležitosťou celej cirkvi, tak sa to nepodarí…

Veď práve preto sme sa stretli, aby sa o vás naši čitatelia, cirkev dozvedela. Ja som mal taký pocit (vediac o tejto vízii), že ani nemáte záujem, aby cirkev o vás vedela, aby stála za vami a podporovala vás – dokonca že nemáte možno ani záujem zostať súčasťou tejto cirkvi… To je, samozrejme, môj osobný pocit.
Henžel: Dôvod, prečo sme zatiaľ nešli veľmi na verejnosť, je ten, že ešte len kladieme základy, na ktorých by mala vyrásť stavba. Preto sme považovali za vhodné najskôr si medzi sebou vyjasniť, čo treba, postaviť sa na samostatné nohy, aby sme sa mohli postaviť pred ľudí. Aby sme vedeli odpovedať na otázky a vyvracať pochybnosti. Takže – potrebovali sme čas, aby sme si najskôr my kládli otázky a hľadali a vyjasňovali odpovede.
Š. Evin: Neinformovanosť závisí od prostredia, v ktorom sa človek pohybuje. Ak hovoríme, že chceme konať rozvážne a múdro, že chceme byť pripravení, tak časový úsek od sformulovania vízie je naozaj krátky. My sa len učíme, ako na to. Takže informovať o niečom nejako bombasticky sa nám nezdalo užitočné. No už sa dostávame do štádia, keď začneme využívať všetky dostupné prostriedky na komunikáciu s čo najširším počtom ľudí. Ja sa zatiaľ nestretávam so skepsou, ale s opatrným očakávaním, z ktorého cítim tichú túžbu, aby im to vyšlo. Veď ak je niekto reálny kresťan, tak túži po živote a jeho oživení. Treba povedať, že silnú aj vyjadrenú podporu to získava v generácii 20+. Na UPdate sme ich pozvali na stretnutie a predstavili sme im naše motívy a zámery a ich to oslovilo. Zakladanie zborov totiž vnímali ako niečo, čo je problémom staršovstiev, Rady, alebo iných prirodzených vodcov… a privítali náš zámer zapojiť do tohto diania aj ich.

Nie je to potom príliš veľká orientácia na mladých? Súvisí to aj s mojou prvou otázkou o dôraze na druhú prioritu – revitalizáciu pôvodných zborov, kde je zase väčšina strednej a staršej generácie. A len mimochodom – tam sú aj peniaze, ktoré na svoju činnosť budete potrebovať…
Š. Evin: Toto je veľké nedorozumenie. My sme nepovedali, že našou cieľovou skupinou sú mladí. My sme mladých na konferencii UPdate len prizvali k spolupráci. Absolútne neplatí, že sa zameriavame na mladších a starších nemienime osloviť, alebo ich obchádzame. Ale na druhej strane treba povedať aj to, prečo je dobré oslovovať s myšlienkou zakladania zborov 15 a viac ročných – lebo jednak čochvíľa dorastú a jednak je potrebné, aby vedeli, že to nie je problematika vyhradená pre staršovstvá a ústredie cirkvi. Samozrejme, že chceme osloviť aj generáciu 40+, veď to sú rodičia tých 15-ročných, ktorých je treba všemožne podporovať a sprevádzať. A máš pravdu, tam sú aj peniaze, ktoré budeme potrebovať. Prečo to zakrývať…
Mittelmann: Aby sme sa nezamotali. Teraz tu už hovoríme o troch skupinách. Hovoríme o budúcich lídroch, to sú mladší ľudia; potom hovoríme o tých, na ktorých máme prirodzený vplyv, to je naša generácia (35–45) a potom sú tu ľudia, ktorých si nazval starší, a ktorí by mali byť viac informovaní. Ja to vidím trochu inak. Keď som rozbiehal Mozaiku, chodil som po zboroch a všade som hovoril o zakladaní zborov. Teda do určitej miery som ľudí informoval. Samozrejme, informácie išli aj od členov RCB či priamo od predsedu (aspoň tu na východe). Zaujímavejšie však bolo iné – prvý človek, ktorý finančne podporil myšlienku Mozaiky darom 50€, mal nad 50 rokov. Pán Boh mi ukázal, že toto nie je vecou len mladej generácie, toto je vecou všetkých, ktorým záleží na šírení Božieho kráľovstva. Druhé, čo som zaregistroval od Starej Turej po Michalovce, kde som s ľuďmi diskutoval o zakladaní zborov, bolo, že tieto myšlienky najprívetivejšie a s najväčším nadšením privítali ľudia nad 70 rokov. Povedali: „Veď my sme robili to isté. Za našej mladosti neboli všade modlitebne, stretávali sme sa po rodinách. Naše domovy boli naše kostoly aj našou misiou.“ Hovorili: „Ervin, nič nové nerobíte, iba to, čo sme robili my kedysi dávno.“ Nemajme teda pocit, že zakladanie zborov je niečo nové. Skôr si uvedomujem a aj u iných to vnímam, že sa len vraciame naspäť, nadväzujeme na pôvodnú ideu a tradíciu napríklad aj tejto cirkvi.

Stretli ste sa viacerí s myšlienkou zakladania zborov. Čo bolo impulzom?
Henžel: U každého je to trochu iné, ale to, čo je u každého rovnaké, je presvedčenie, že vznik nových zborov je prirodzeným vyústením vplyvu evanjelia. Takže prvým impulzom je pochopenie Božích zámerov so svojím ľudom-cirkvou. Veľké poverenie (Matúš 28, 18–20) sa napĺňa zakladaním nových zborov a rastom lokálnych zborov. V Nitre si často opakujeme: Evanjelium mení ľudí. Ľudia menia svet. Tento principiálny pohľad na evanjelium nás asi spája a je vo všetkých nás.
Tie naše osobné príbehy o tom, ako sme sa k tomuto dostali, sú potom rôzne. Ja som bol prvýkrát v prostredí, kde sa zakladal zbor, počas ročného pobytu v Afrike. Boh ma vzal za rovník, lebo ma chcel niečím nadchnúť.
Mittelmann: Evanjelium naozaj musí meniť motiváciu ľudí. Impulz zakladania zboru u mňa bol takýto: Prišiel som z nekresťanského prostredia a bolo to práve stretnutie s evanjeliom, čo radikálne zmenilo môj život. Potom som vyštudoval teológiu popri civilnom zamestnaní. Stal som sa kazateľom, lebo som veľmi túžil zvestovať evanjelium. V podstate som to stále aj robil. Absolvoval som viacero evanjelizačných kampaní a len pri mojich vystúpeniach asi 80 ľudí prišlo ku krížu. Neskôr som zistil, že trvalejší efekt bol takmer nulový. Z toho množstva zostalo pri Kristovi možno 5 ľudí. Tak som začal rozmýšľať, kde je chyba. Študoval som kadečo, hlavne misiologickú (jedno zo smerovaní Teológie) literatúru, kde bol tento fenomén podrobne popísaný ako celkom bežný. Celkom iné veci sa totiž dejú, keď sa vytvorí stabilnejšia komunita, vzniknú priateľstvá, vynoria sa spoločné záujmy. Tam už možno hovoriť o zárodku zboru, lebo pôsobenie evanjelia je vzájomné a trvalejšie. Druhým problémom evanjelizácie, ako som to pochopil, je to, že mnohí ľudia sa veľmi ťažko začleňujú do existujúceho spoločenstva. Nie je to nemožné, ale je to čím ďalej tým ťažšie. Keď ale vznikne nová skupina, pôsobí na novom mieste, tak sú vlastne všetky tradičné prekážky vstupu do zomknutého spoločenstva vyriešené. Nová skupina vytvára svoje vlastné nové prostredie. Takže som presvedčený, že najlepšia evanjelizácia je cez zakladanie nových komunít – budúcich zborov.

Fungujete vyše roka. Hovorili ste, že je to krátko na nejaké výstupy, ale predsa – posunuli ste sa? Ak áno, kam?
Mittelmann: Už to, že Mozaika Košice sa nerozpadla, považujem nie za posun, ale za dobrý výsledok. Za tým, že rastieme a fungujeme, je obrovské množstvo drobností, ktoré vytvárajú fungujúci celok. Nesporne je za tým aj doteraz neviditeľná práca PLANtu. Povzbudzovanie, tímová spolupráca, školenia, zdieľanie si literatúry a učenie sa ako vyučovať Bibliu tak, aby sme oslovili, zdieľanie sa s reálnymi skúsenosťami. My v Košiciach vidíme to neviditeľno, ktoré za nami je a aj vďaka ktorému sme. Keď sa pozriem na Nitru či žilinský vznikajúci zbor Za kostolom, sú to rovnako živé a rastúce projekty. Za tým všetkým je do istej miery aj PLANt.
Š. Evin: PLANt ako taký zrejme nezaloží ani jeden zbor. PLANt vytvára prostredie – podhubie, vďaka ktorému, dúfame, môžu vyrásť budúce zbory. Myslím si, že v Žiline by nový zbor Za kostolom začali rozbiehať aj bez PLANtu, ale asi by to bolo zložitejšie a pre ostatných by to bolo ochudobnenie. My by sme nemali ich skúsenosti, oni by nemali našu podporu. Usilujeme o to, aby vznikla sieť vzťahov, spoločné povedomie. Podľa mňa, ak bolo zakladanie zborov prijaté ako priorita na konferencii v roku 2015, tak veľkým viditeľným výsledkom následne bolo, že na slovenské pomery nezvyčajne konkrétne štrukturovanú víziu 4 x 10 neformálne akceptovala konferencia 2016 s tým, že pridala otázku: Ako to chcete robiť? No a my teraz riešime to „ako“.
Henžel: Keď som prišiel do Nitry pred ôsmimi rokmi, nevedel som o inom zakladajúcom sa zbore CB. O tejto téme sa nehovorilo. Situácia v Nitre navyše nebola príťažlivá. Možno tá námaha a malý úspech odradzovali iné zbory vydať sa rovnakým smerom… Keď sa na situáciu zakladania zborov pozrieme dnes, niektorí už hovoria, že teraz sa o tom hovorí priveľa…
Takže niečo sa určite za ten krátky čas zmenilo. Veľkou výhybkou bol určite aj vznik PLANtu. Aj ja poviem, že neviditeľne , kdesi v pozadí. Zakladanie zborov sa stalo témou rokovania Rady i cirkevných konferencií, je témou na stretnutiach mládeže, mládežníckych konferenciách. A za tým všetkým sú ľudia z PLANtu. A či nás vidno alebo nevidno? Jednotlivci, v ktorých vidíme potenciálnych členov tímov a zakladateľov, tí to vedia, lebo ich poklepkávame po pleciach.
Š. Evin: Činnosť PLANtu možno najviac ilustruje podobenstvo o hospodárovi, ktoré hovorí Ježiš. Hospodár niečo zaseje a čaká a čaká a čaká – a pomerne dlho stále nič. A zrazu vyrastie jeden lístok, potom druhý, tretí… do žatvy je ešte stále ďaleko, no tá sa už stáva očakávanou realitou. My nie sme schopní predostrieť okamžité výsledky. Ani dieťa sa nenarodí za týždeň.
Henžel: Treba tiež povedať, že situácia na Slovensku nie je pre takéto snaženie najpriaznivejšia. Kto má chuť poslať svojich najlepších ľudí a minúť veľké peniaze? V ktorom zbore prekvitá radikálne učeníctvo alebo misia, ktorá nie je len občasnou aktivitou, ale životným štýlom, ktorý žijeme? Sme v etape vytvárania podhubia. Lebo len v prostredí zdravého učeníctva môžu vznikať nové zbory.
Mittelmann: Ešte k tomu, prečo o nás málokto vie. Treba objektívne pripustiť, že sme málo informovali mediálne…

Okrem Mozaiky…
Mittelmann: …nech nám je ospravedlnením, ale nebol čas, energia ani kapacita mediálne vystupovať. My totiž nie sme zvyknutí vedieť sa spropagovať. Ak chceme, aby o Mozaike vedeli ľudia v Košiciach, bez kvalitnej mediálnej práce sa to nepodarí. Proste to podceňujeme. Je to akási naša mentalita a podceňovanie informačnej sily médií. Všeobecne badám slabšiu prácu s médiami a sociálnymi médiami. Trochu podceňujeme ich vplyv. Najmä vtedy, keď z ničoho vzniká niečo. To isté platí aj o informovanosti smerom dovnútra cirkvi. V PLANte sa tiež len učíme mediálne vystupovať a vnímať médiá nie ako nepriateľa, ale ako niečo, čo musíme využívať. Je skutočnosťou, že to nie je naša priorita, ale mala by sa ňou práca s médiami stať. Spolupráca s médiami je jednou z ciest, ktorou misia bude musieť ísť. Tak von z cirkvi, ako aj do cirkvi. Pravdou ostáva tiež aj naša – a iste nehovoríme len o PLANte – personálna vyťaženosť.
Š. Evin: Možno by sme vôbec nemali používať termín zakladanie zborov. Z rôznych dôvodov to pre mnohých ešte znie neprijateľne. Asi bude potrebné nájsť iný termín – možno vhodnejšie by bolo, keby sme hovorili, že máme „vytvárať komunity ľudí evanjelia“. Používanie slov ako zbor, cirkev v dnešnej dobe neznie veľmi príťažlivo a zrozumiteľne. Je tu istá pojmová zotrvačnosť a niekedy aj nejednoznačnosť, takže keby sme dokázali ten nemenný princíp a obsah pojmovo vhodne inovovať a aktualizovať, bolo by to istou pomocou v praktickom šírení evanjelia skrze zakladanie nových zborov.

Nepovedie táto snaha vzniku nových zborov k zániku existujúcich? Ľudia starnú, vymierajú a je možné, že mladí pôjdu s vami do iného, možno menej tradičného prostredia, ktoré si vytvoria sami, ako hovoril Ervin…
Mittelmann: Ja to tak úplne nevidím a tento trend nepotvrdzuje ani odborná literatúra. Vidím to aj u nás. Keď vznikala Mozaika, od veľkej časti členov CB na východnom Slovensku som vnímal myšlienky, že sa vytvára akási konkurencia, ktorá môže odlákať aj ľudí z pôvodných zborov. Vedome sa o to snažíme a sme radi, že tomu tak naozaj nie je. Nové zbory nie sú a nemajú byť konkurenciou, avšak môžu byť v mnohom inšpiráciou. V nových zboroch je väčšinou väčšia túžba a odvaha skúšať nové veci. Majú omnoho menšie formálne mantinely. Teda ak nové skupiny kadečo skúšajú, prirodzene to prináša oživenie aj do pôvodných zborov. Je všeobecná skúsenosť, že tam, kde sa zakladajú nové zbory, rozbehne sa intenzívnejší život aj v pôvodných zboroch. No aj pri mnohých novinkách si treba uvedomiť, že my nechceme byť alternatívou voči tradičným zborom. To nie je trend ani vo svete. Nové zbory sa totiž až tak výrazne neodlišujú od pôvodných povedzme v liturgii, len možno kladú dôraz na niečo iné. My nechceme robiť nové, zvláštne veci. Ja s tým nesúhlasím, že zbor by sa mal zakladať ako alternatíva k tradičnému zboru. Ak by sa tak stalo, tak si treba uvedomiť, že je to nebiblický model – je to model, ktorý vychádza väčšinou z konfliktu. My by sme nemali zakladať zbory preto, lebo tradičný nefunguje podľa našich predstáv; máme zakladať zbory preto, aby sme priniesli evanjelium tam, kde nie je. My potrebujeme skúsenosť starších zborov a ony možno potrebujú inšpiráciu, nápady nových zborov. V zakladaní nových a oživovaní starších by nemal byť žiadny konflikt. Toto si strážme. V šírení evanjelia musíme stáť pri sebe. Priznávam, že v tomto veľké skúsenosti nemáme. Učíme sa to. Učme sa tomu spolu ako jedna cirkev.
Henžel: Sme súčasťou Božieho plánu – cirkev, zbor, ja… nezakladám zbor preto, lebo sa mi nepáči môj domovský, ale preto, lebo chcem šíriť evanjelium. To je alfa aj omega celého tohto diania.

Prevzaté z časopisu Dialóg (1/2017)
Autor, foto: Bohuslav Piatko

About plantadmin