„Zakladanie nových zborov je najefektívnejšou evanjelizačnou metodológiou, akú poznáme.“ Peter Wagner, misiológ
Prečo zakladať zbory… aj keď je to ohrozujúce?
Systematické úsilie o zakladanie nových zborov je v Cirkvi bratskej na Slovensku novinkou. Je to však len nový módny trend, ktorý vystriedal dôraz na „mládežnícku službu“ alebo „skupinkový model“? Stačí nám len chvíľu vyčkať a príde zase nejaký iný trend? V týchto blogoch predstavujeme naše presvedčenie, že zakladanie nových cirkevných zborov je vyjadrením Božej predstavy o raste Jeho Kráľovstva. Venujeme sa tiež najčastejším námietkam:
- Je to aktuálne aj dnes keď žijeme v krajine preplnenej kostolmi?
- Neoslabujeme tým len zbory, ktoré sa už aj tak samy trápia?
Dnes Tim Keller odpovie na túto poslednú otázku ešte raz – prečo nemáme vnímať nový zbor ako ohrozenie starého – všetko si zhrnieme a uvedie historický príklad.
Tu je Keller: Existuje ešte jeden dôvod, prečo je pre existujúce zbory v regióne dobré iniciovať alebo aspoň podporovať zakladanie zborov v danej oblasti. Zakladáme zbory:
Ako prejav ODOVZDANOSTI BOŽIEMU KRÁĽOVSTVU
Celkovo platí, že zakladanie zborov najviac pomáha existujúcim zborom vtedy, keď starší „materský“ zbor dobrovoľne „porodí“ nový. Materský zbor je často posilnený, obživený a požehnaný vďaka nadšeniu, novým vodcom, novým službám, novým členom a príjmu. Hoci je bolestivé vidieť dobrých priateľov a niektorých vedúcich odísť preč, aby sformovali nový zbor, materský zbor začne o sebe zmýšľať oveľa pozitívnejšie a zažíva záplavu nových nadšených vedúcich a členov.
Avšak vznik nového zboru zvyčajne konfrontuje okolité zbory s jednou veľkou výzvou – s otázkou, či sú plne odovzdaní zámerom Božieho kráľovstva. Nové zbory, ako sme už videli, získavajú väčšinu svojich nových členov (až do 80%) z radov neveriacich, ale vždy budú priťahovať ľudí aj z existujúcich zborov. Tomu sa nedá vyhnúť. V tomto bode existujúce zbory v istom zmysle čelia otázke: „Budeme sa tešiť z toho, že vďaka tomuto novému zboru bolo pre Božie kráľovstvo získaných 80% nových ľudí, alebo budeme oplakávať a hnevať sa na tie tri rodiny, ktoré sme vďaka tomu stratili? Inými slovami, náš postoj k vývoju nového zboru je skúškou toho, či je naša myseľ nastavená hrať sa na vlastnom piesočku, alebo myslí na celkové zdravie a rast Božieho kráľovstva v našom meste.
Akýkoľvek zbor, ktorý sa rozčuľuje nad svojimi malými stratami namiesto toho, aby sa tešil z toho, že Božie kráľovstvo rastie, prezrádza svoje nízke ciele a záujmy. A predsa pôžitky zo zakladania nových zborov sú aj pre staršie kongregácie veľmi veľké, hoci to na začiatku také zrejmé nemusí byť.
ZHRNUTIE
Ak sa ešte krátko pozrieme na námietky voči zakladaniu zborov z úvodu článku, uvidíme mylné predpoklady týchto výrokov. Námietka A. predpokladá, že staršie spoločenstvá môžu osloviť nováčikov rovnako ako nové zbory. Ale oslovenie nových generácií a nových skupín ľudí si bude vyžadovať aj obnovené staršie zbory, aj veľa nových zborov. Námietka B. predpokladá, že nové kongregácie oslovia iba ľudí, ktorí sú v súčasnosti aktívnymi členmi iného spoločenstva. Ale nové zbory si počínajú oveľa lepšie v oslovovaní tých, ktorí do kostolov nechodia, a tak sú často jedinou cestou k tomu, ako zvýšiť počet ľudí v cirkvi. Námietka C. predpokladá, že zakladanie nových zborov iba pripraví staršie zbory o nadšenie. Môže sa tak stať, ale nové zbory sú z rozličných dôvodov jedným z najlepších spôsobov, ako obnoviť a revitalizovať staršie zbory. Námietka D. predpokladá, že novým zborom sa darí iba tam, kde rastie aj obyvateľstvo. V skutočnosti však oni oslovujú ľudí, kdekoľvek sa obyvateľstvo mení. Ak noví ľudia prichádzajú, aby nahradili predošlých obyvateľov, či prichádzajú nové skupiny ľudí (dokonca aj keď sa celkový počet obyvateľstva nemení), nové zbory sú potrebné.
Ďalšie zakladanie nových zborov je jediný zaručený spôsob, akým zvýšime počet veriacich v mestách a taktiež je jedným z najlepších spôsobov, ako obživiť celé Telo Kristovo. Dôkaz tohto výroku je silný – biblicky, sociologicky a historicky. Koniec koncov ak nie sme úplne odovzdaní zámerom Božieho kráľovstva, budeme slepí voči všetkým takýmto dôkazom. Na to nesmieme zabudnúť.
LEKCIA Z HISTÓRIE
Ak je toto všetko pravda, potom by malo existovať množstvo dôkazov z cirkevných dejín, ktoré to potvrdzujú – a také naozaj aj existujú.
V roku 1820 existoval jeden kresťanský zbor na každých 875 amerických obyvateľov. Ale v období medzi rokmi 1860-1906 založili americké protestantské cirkvi jeden nový zbor na každých nových 350 obyvateľov, vďaka čomu na začiatku prvej svetovej vojny existoval jeden zbor na každých 430 obyvateľov. V roku 1906 mala viac ako tretina zborov v krajine menej ako 25 rokov.¹ Výsledkom toho bolo, že percento americkej populácie zapojenej v živote zboru stabilne rástlo. Napríklad v roku 1776 bolo 17% americkej populácie „náboženskými stúpencami“, ale toto číslo do roku 1916 vzrástlo na 53%.²
Avšak po prvej svetovej vojne, obzvlášť medzi najväčšími protestantskými denomináciami, zakladanie zborov z rôznych dôvodov upadlo. Jedným z hlavných problémov bolo, že sme sa hrali na „vlastnom piesočku“. Keď už bola kontinentálna Amerika pokrytá mestami, osídleniami, zbormi a cirkevnými budovami v každom meste, vznikla zo strany starších zborov silná opozícia voči tomu, aby bol v ich štvrti založený akýkoľvek nový zbor. Ako sme už predtým videli, počas prvých pár desiatok rokov sú nové zbory zvyčajne veľmi efektívne v oslovovaní nových ľudí a takisto viac rastú. Ale drvivá väčšina amerických kongregácií dosahuje svoj vrchol vo veľkosti počas prvých dvoch alebo troch dekád svojej existencie a potom stagnuje alebo sa pomaly zmenšuje.³ Dôvodom sú faktory, ktoré sme už predtým spomínali. Nevedia prijať a včleniť nových ľudí či skupiny ľudí tak dobre ako nové zbory. Avšak staršie zbory sa boja konkurencie zo strany nových zborov. Najväčším cirkevným denomináciám s centralizovaným vedením sa v obmedzení rozvoja nových zborov v mestách darilo najviac. Výsledkom však bolo, že počet členov týchto najsilnejších denominácii sa za posledných 20-30 rokov značne zmenšil.4
A čo sa teda môžeme z histórie naučiť? Členstvo v zboroch a návštevnosť kostolov v Spojených štátoch klesá a tento pokles je stále výraznejší. Nie je možné zvrátiť to nijakým iným spôsobom, ako tým, vďaka ktorému tieto čísla predtým pozoruhodne rástli. Musíme zakladať zbory v takom pomere, aby počet zborov na každých 1000 obyvateľov začal znovu rásť, a nie ďalej klesať, ako to je už od prvej svetovej vojny.
1 Ibid, s.14-26.
2 Roger Finke a Rodney Stark, The Churching of America 1776-1990 [„Pocirkevňovanie“ Ameriky 1776-1990] (New Brunswick: Rutgers, 1992) s.16.
3 Schaller, 44 Questions, [44 otázok] s.23.
4 Pozri Schallerovo dokazovanie, že nedostatok zakladania zborov je jednou z hlavných príčin úpadku hlavných protestantských cirkev. Ibid, s.24-26. Finke a Stark ukazujú, ako nezávislé zbory (napríklad baptisti), ktoré mali slobodu zakladať zbory bez prekážok, rozmnožili svoje počty. Churching, s.248.
Z anglického Why plant churches (Timothy Keller) preložila Zuzana Sabolová, Londýn
